Predslov

Je pre mňa veľkým potešením predložiť vám štrnástu výročnú správu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorá hodnotí obdobie od 1. apríla 2024 do 31. marca 2025. Zverejňovanie výročnej správy ESRB je jednou z povinností ECB, pokiaľ ide o transparentnosť a demokratickú zodpovednosť. Cieľom správy je informovať spoluzákonodarcov v Európskej únii a širokú európsku verejnosť o tom, ako ESRB plnil svoj mandát.

Sledované obdobie dvanástich mesiacov bolo náročné. Európsky finančný systém napriek tomu preukázal svoju odolnosť. Väčšina bánk a poisťovní dosahovala historicky vysoké zisky a zároveň rástla atraktívnosť finančných aktív pre medzinárodných investorov. Napriek tomu nesmieme poľaviť na ostražitosti: radikálne a rýchle zmeny v geopolitickom prostredí sú naďalej výzvou pre nás všetkých.

Makroprudenciálna politika pomáha finančnému sektoru vysporiadať sa s tradičnými slabinami. Príslušné orgány pokračovali v prijímaní opatrení v reakcii na rôzne výzvy, napríklad výraznú volatilitu na trhoch s rezidenčnými a komerčnými nehnuteľnosťami, charakterizovanú nadmerným a neudržateľným rastom, dlhotrvajúcou averziou voči riziku a napĺňaním rizík. Sektor nehnuteľností je v niektorých prípadoch naďalej zdrojom obáv, no zároveň sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok v redukcii jeho dosahu na finančný sektor.

V súčasných podmienkach, keď sú bankové riziká znásobované slabinami v ďalších sektoroch finančného systému, sa vyžaduje systémový prístup k makroprudenciálnej politike. Po globálnej finančnej kríze sa európsky finančný sektor vyznačoval svojou závislosťou od bánk, čo v dôsledku nedostatku alternatív viedlo k obavám o finančnú stabilitu. Zákonodarcovia EÚ v reakcii na túto situáciu poskytli makroprudenciálnym orgánom rozsiahly súbor bankových nástrojov. Dnes sú pôvodcami významnej časti úverovej aktivity nebankové subjekty. Bohatšia ponuka finančných služieb je pre reálnu ekonomiku príležitosťou, no zároveň aj zdrojom rizík. ESRB preto v posledných rokoch presadzuje zavedenie doplnkového súboru politických nástrojov, prostredníctvom ktorých by bolo možné reagovať na riziká vyplývajúce z nebankového finančného sprostredkovania. Táto otázka je naďalej naliehavá, preto ma teší nadchádzajúca implementácia regulačných reforiem zo strany zákonodarcov EÚ.

ESRB sa zároveň zasadzuje za viac aktivitne založený prístup k legislatíve, ktorý by mohol zastaviť alebo obmedziť presúvanie rizík medzi finančnými sektormi. V novembri 2024 ESRB zverejnil správu, v ktorej uvádza výhody legislatívy zameranej nielen prevažne na subjekty, ale i na aktivity. Legislatívny rámec je v súčasnosti fragmentovaný medzi rôzne právne subjekty, pričom neberie do úvahy spôsob ich vzájomnej interakcie. Ako príklad možno uviesť centrálne protistrany, členov klíringového systému a bankových klientov tvoriacich integrovaný klíringový ekosystém, ktorý dokáže absorbovať kreditné riziká, no zároveň môže znásobovať likviditné riziká. Táto situácia si vyžaduje veľkú pozornosť ESRB a všetkých príslušných odvetvových orgánov. Vítam nedávne zriadenie spoločného monitorovacieho mechanizmu, ktorý združuje všetky európske orgány dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), ESRB, ECB a vnútroštátne orgány v záujme dôkladného posúdenia makrofinančných dôsledkov týchto interakcií.

Častým predmetom diskusií bola urgentná potreba zriadenia únie úspor a investícií. V tejto súvislosti som s potešením privítala európsku komisárku Mariu Luís Albuquerqueovú na prvom zasadnutí generálnej rady ESRB po jej vymenovaní. Okrem iného sme diskutovali o tom, ako by makroprudenciálna politika mohla predstavovať ďalší prvok makrofinančnej stability a podporiť tak integráciu finančných trhov v prospech občanov a podnikov. Vo svojom úvodnom vyhlásení pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci som tiež zdôraznila potrebu ďalšieho rozvoja kompetencií európskeho dohľadu s cieľom znižovať riziká fragmentácie.

Počas sledovaného obdobia na európsky finančný trh vstúpili nové subjekty a nové produkty. Novými hráčmi vo svete financií sa stali poskytovatelia služieb spojených s kryptoaktívami. Kryptoslužby však svojim klientom v čoraz väčšej miere ponúkajú aj tradičné subjekty. Tieto aktivity prinášajú príležitosti, ale aj novú škálu rizík. Počas sledovaného obdobia nadobudlo účinnosť nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets Regulation – MiCA). Vo svojej funkcii predsedníčky ESRB som pri viacerých príležitostiach spomenula, že Európska únia by mala zvážiť integráciu režimu MiCA. Táto výročná správa tiež poukazuje na obavy, zdieľané viacerými členskými inštitúciami ESRB, v súvislosti so zastupiteľnosťou stablecoinov vydávaných v EÚ i v tretích krajinách (tzv. multiemisné schémy).

Zo spojenia páchateľov kybernetickej trestnej činnosti so štátnymi aktérmi vyplývajú nové hybridné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. ESRB zverejnil správu, v ktorej sa zameral na revíziu vnútroštátnych a celoeurópskych rámcov zvyšovania kybernetickej odolnosti finančného sektora. V kontexte aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA) orgány ESA vytvorili celoeurópsky rámec koordinácie systémových kybernetických incidentov (systemic cyber incident coordination framework – EU-SCICF), do ktorého ESRB vstúpil v januári 2025. Rámec EU-SCICF predstavuje fórum výmeny dôverných informácií medzi finančnými orgánmi počas rozsiahlych kybernetických incidentov vrátane informácií o možnostiach šírenia a o nápravných opatreniach. Včasná aktivácia rámca môže minimalizovať dôsledky zlyhania koordinácie medzi jednotlivými orgánmi. Rámec je možné použiť aj v prípade rozsiahlejších prevádzkových incidentov, keď je základnú príčinu často možné určiť až so značným oneskorením.

Nariadenie o ESRB vyžaduje revíziu právneho základu ESRB do konca roka 2024. V tejto súvislosti bola štvorčlenná expertná skupina poverená predložením vlastných nezávislých vízií budúcnosti ESRB. Jednou z dlhodobejších ambícií ESRB je vytvorenie kapacity na celosystémové záťažové testovanie zhora nadol. Dôležitým prvým krokom bol záťažový test celého finančného systému zameraný na likviditu, ktorý bol sfinalizovaný počas sledovaného obdobia.

Úspešné fungovanie ESRB je výsledkom odhodlania mnohých pracovníkov jeho členských inštitúcií, ako aj renomovaných odborníkov nášho poradného výboru pre vedecké otázky. Za ich prácu, ktorá sa odráža v početných publikáciách ESRB, by som sa im všetkým rada poďakovala. Na tomto mieste môžem uviesť len zopár kolegov, s ktorými som bola v užšom kontakte. Predovšetkým je to François Villeroy de Galhau, guvernér Banque de France, ktorému ďakujem za jeho podporu v riadiacom výbore, kde som následne ako jeho nástupcu s potešením privítala Joachima Nagela, prezidenta Deutsche Bundesbank. Ďakujem tiež Pablovi Hernándezovi de Cosovi, ktorý súhlasil s predĺžením jeho funkčného obdobia predsedu poradného výboru pre technické otázky o jeden ďalší rok po skončení jeho funkčného obdobia guvernéra Banco de España, ako aj Ainovi Bungemu, viceguvernérovi Sveriges Riksbank, ktorý prijal funkciu podpredsedu tohto výboru. Veľká vďaka patrí Stephenovi Cecchettimu, ktorý predsedal poradnému výboru pre vedecké otázky, a Thorstenovi Beckovi za neskoršie prevzatie tejto náročnej úlohy. Nič z nášho úsilia by zároveň nebolo možné bez nepretržitého odhodlania celého tímu ESRB pod vedením vedúceho sekretariátu ESRB Francesca Mazzaferra.

Christine Lagardová
predsedníčka ESRB

Zhrnutie

V tejto výročnej správe sa hodnotí obdobie od 1. apríla 2024 do 31. marca 2025.

Európsky výbor pre systémové riziká vykonával pravidelnú identifikáciu a hodnotenie slabín a rizík.

Ekonomika EÚ čelila v sledovanom období značným výzvam ohrozujúcim finančnú stabilitu, ktoré boli spôsobené najmä vonkajšími faktormi. Medzi hlavné riziká patrilo napätie na Blízkom východe a pokračujúca ruská agresia voči Ukrajine, vedúce k volatilite cien komodít a obavám z inflácie, ktoré zmierňovalo úsilie EÚ o znižovanie svojej závislosti od ruskej energie. Navyše zmeny politiky Spojených štátov, ako napríklad navrhované obchodné reštrikcie a fiškálna expanzia, mali za následok vznik globálnej neistoty, ktorá prispela k vyššej volatilite trhov a k zníženiu prognóz hospodárskeho rastu EÚ. Napriek miernemu zlepšeniu výsledkov hospodárskeho rastu EÚ v roku 2024 zostali vyhliadky ďalšieho rastu v dôsledku týchto neistôt utlmené. Na začiatku roka 2025 došlo k zmierneniu inflačných trendov a ich zosúladeniu so strednodobými očakávaniami cenovej stability. Zraniteľnosť podnikového sektora bola naďalej zvýšená: platobná neschopnosť podnikov bola na vzostupe a ich zisky obmedzené vysokými nákladmi a nízkym dopytom, najmä v prípade menších firiem a firiem s významnými väzbami na Spojené štáty. Sektor domácností EÚ preukázal svoju odolnosť, ťažiac z nižšej inflácie, nízkej miery nezamestnanosti, nižších nákladov na financovanie a oživenia cien nehnuteľností. Ochota podstupovať riziko na finančných trhoch bola vysoká a ceny akcií rástli, najmä v Spojených štátoch. Oceňovanie aktív je však naďalej pod vplyvom geopolitických a makroekonomických rizík. Európske banky boli naďalej odolné a vykazovali rekordné zisky, hoci budúce výzvy by mohli túto odolnosť otestovať. Zvýšené pomery dlhu verejnej správy k HDP a rast bezpečnostných hrozieb si vyžadovali dôkladné riadenie udržateľnosti verejných financií a zvýšenie financovania obrany.

Krátko po uzávierke tejto výročnej správy vláda Spojených štátov uvalila vysoké clá na svojich hlavných obchodných partnerov s cieľom znížiť deficit obchodnej bilancie. Tieto obchodné reštrikcie, zavedené začiatkom apríla, viedli k zásadným revíziám svetového hospodárskeho výhľadu a k nárastu volatility na finančných trhoch. Prieskumy ukazujú, že účastníci trhu znížili svoje prognózy hospodárskeho rastu, najmä pokiaľ ide o ekonomiku Spojených štátov. Clá tiež spôsobili nárast inflačných očakávaní, keďže sa očakáva čiastočné prenesenie vyšších dovozných nákladov na spotrebiteľov. Napriek zvýšenej volatilite a nízkej likvidite zaznamenanej pri niektorých triedach aktív zostávajú globálne finančné trhy vo všeobecnosti odolné, bez zjavného vplyvu na cenotvorbu. Ak by clá zostali v platnosti dlhší čas, v EÚ by mohlo dôjsť k naplneniu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu. Európske orgány preto musia ďalší vývoj pozorne sledovať.

ESRB v súlade so svojím mandátom monitorovať systémové riziká vo finančnom sektore EÚ rozšíril svoj rámec monitorovania. Vo februári 2025 ESRB v rámci svojho mandátu zverejnil správu, ktorá stanovuje komplexný rámec monitorovania systémových likviditných rizík.^[1] Tento nový rámec zavádza rozsiahly súbor ukazovateľov, ktoré sa týkajú rizík spojených s likviditou financovania v prípade bánk, poisťovní, dôchodkových fondov a investičných fondov, ako aj rizík trhovej likvidity v prípade hlavných tried aktív. ESRB tiež vyvinul rámec monitorovania pre sekuritizačný trh EÚ. Generálna rada ESRB na svojom zasadnutí v marci 2025 správu prediskutovala a schválila. Správa bola zverejnená v máji, po skončení sledovaného obdobia.^[2] V neposlednom rade ESRB zverejnil svoju pravidelnú monitorovaciu správu o slabinách a rizikách týkajúcich sa niektorých nebankových finančných sprostredkovateľov.^[3]

Záťažové testy pomáhajú posúdiť citlivosť finančného systému na naplnenie rizík. Simulujú reakciu finančných inštitúcií za hypotetických nepriaznivých hospodárskych a finančných podmienok a pomáhajú tak pri riadení rizík a krízovej prevencii. Európske orgány dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA) sú v súlade so svojimi mandátmi povinné koordinovať spolu s ESRB záťažové testy na úrovni EÚ patriace do oblasti ich pôsobnosti. Počas sledovaného obdobia ESRB vypracoval nepriaznivý scenár vývoja pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) na účely usmernení záťažového testovania fondov peňažného trhu v roku 2024. Vypracoval tiež nepriaznivý scenár vývoja pre celoúnijný záťažový test bankového sektora 2025 koordinovaný Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) a dva nepriaznivé scenáre vývoja pre celoúnijný záťažový test zamestnaneckých dôchodkových fondov 2025 koordinovaný Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA). Všetky scenáre boli navrhnuté tak, aby zohľadňovali obchodné modely a rizikové profily rôznych druhov finančných inštitúcií zahrnutých v konkrétnych záťažových testoch. Popri práci na sektorových záťažových testoch orgánov ESA vyvinul ESRB celosystémový záťažový test so zameraním na likviditu s cieľom objasniť dynamiku likviditných rizík v rámci celého finančného systému EÚ. Cieľom tohto testu je získať prehľad o vzájomnej prepojenosti medzi sektormi EÚ a v rámci nich, a kvantifikovať vplyv všeobecného likviditného šoku v rámci EÚ.

Práca ESRB pri hodnotení a riešení slabín, ktoré by mohli predstavovať riziko pre finančnú stabilitu, vychádza z podrobných údajov vysokej kvality. ESRB má pravidelný prístup k určitým podrobným údajom na úrovni transakcií alebo jednotlivých inštitúcií. Okrem iného ide o údaje o transakciách s derivátmi, transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov, sekuritizácii a alternatívnych investičných fondoch. Počas sledovaného obdobia ESRB v rámci plnenia svojho mandátu hodnotiť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu pokračoval v analyzovaní týchto údajov. Schopnosť ESRB plniť túto úlohu čo najúčinnejším spôsobom však brzdí nedostatočný prístup k určitým podrobným údajom, napríklad k údajom o niektorých druhoch investičných fondov a poisťovní. V tejto súvislosti ESRB načrtol svoj pohľad na zlepšenie výmeny údajov medzi orgánmi ESA a ESRB s cieľom lepšie zosúladiť svoj prístup k údajom so svojimi cieľmi a mandátom.^[4] Táto otázka ešte na konci sledovaného obdobia nebola vyriešená.

ESRB tiež zdôraznil význam celosystémovej perspektívy, ktorá má zásadný význam z hľadiska jeho mandátu – makroprudenciálneho dohľadu nad finančným systémom EÚ.

Celosystémový prístup je čoraz viac nevyhnutný, keďže vzájomná prepojenosť bankových a nebankových subjektov stiera hranice medzi rôznymi sektormi finančného systému. ESRB načrtol svoju víziu celosystémového prístupu k hodnoteniu a zmierňovaniu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu vo svojej odpovedi na konzultáciu Európskej komisie, v ktorej sa hodnotí primeranosť makroprudenciálnych politík pre nebankové finančné sprostredkovanie.^[5] Význam tohto celosystémového prístupu bol zohľadnený aj v správe, ktorá bola podkladom revízie nariadenia o ESRB. Správu vypracovala skupina na vysokej úrovni, ktorej štyria členovia boli oboznámení s prácou a fungovaním ESRB.^[6]

So zreteľom na túto otázku ESRB pokračoval v práci na viacerých dôležitých medzisektorových a cezhraničných politických témach. Uplatňujúc celosystémový prístup sa ESRB venoval trom činnostiam, ktoré považuje za dôležité pre finančnú stabilitu: správe aktív, klíringu a úverovej aktivite. Počas sledovaného obdobia tiež predložil návrhy medzisektorových politík na riešenie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu spojených s kryptoaktívami a súvisiacimi činnosťami, ako aj s výzvami na dodatočné vyrovnanie. Pokračoval tiež v práci na návrhoch politík na prevenciu alebo zmierňovanie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu spojených s celosystémovými kybernetickými incidentmi, ako aj rizík prameniacich z vývoja na trhu s komerčnými a rezidenčnými nehnuteľnosťami.

ESRB okrem toho ďalej rozvíjal svoje sektorové politiky pre bankové a nebankové subjekty, vzhľadom na ich podiel na podpore celkovej stability finančného systému.

ESRB pokračoval vo vývoji politík špecifických pre bankový sektor. Okrem iného prispel k práci Európskej komisie na prebiehajúcej revízii makroprudenciálneho rámca, predovšetkým v rámci rokovaní expertnej skupiny Európskej komisie pre bankovníctvo, platobný styk a poisťovníctvo v októbri 2024 a marci 2025.

ESRB naďalej uplatňoval jednotný rámec makroprudenciálnej pozície pre bankový sektor na účely hodnotenia makroprudenciálnej pozície členov ESRB, v záujme podpory a kritického hodnotenia vnútroštátnych rozhodnutí o makroprudenciálnej politike. V rámci tejto činnosti počas sledovaného obdobia došlo napríklad k prehĺbeniu analýzy jednotlivých krajín. ESRB plánuje zahrnúť v príslušnom čase do tejto analýzy aj nebankové finančné sprostredkovanie.

Spolu s Európskou centrálnou bankou (ECB) zverejnil ESRB správu, ktorá objasňuje spôsob uplatňovania koncepcie kladnej neutrálnej miery proticyklickej kapitálovej rezervy v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Správa načrtla názory členov na ďalší vývoj európskej legislatívy vrátane návrhov na uľahčenie využívania CCyB v skoršej fáze finančného cyklu.

ESRB tiež pokračoval vo vývoji politík týkajúcich sa nebankových subjektov. V predchádzajúcom sledovanom období dosiahli spoluzákonodarcovia EÚ politickú dohodu o textoch úrovne 1, ktoré stanovujú prudenciálne pravidlá pre investičné fondy, poisťovne a centrálne protistrany. Počas aktuálneho sledovaného obdobia ESRB navrhol zmeny niektorých z týchto pravidiel s cieľom zvýšiť odolnosť nebankových subjektov. Orgánom EIOPA a ESMA tiež poskytol poradenstvo v otázkach makroprudenciálnych aspektov určitých textov úrovne 2 a úrovne 3, ktoré orgány ESA vypracovávajú v rámci implementácie nových prudenciálnych pravidiel, vrátane návrhov a odporúčaní týkajúcich sa prudenciálnych pravidiel pre centrálne protistrany, investičné fondy a poisťovne.

ESRB naďalej plnil dozornú úlohu pri hodnotení vnútroštátnych opatrení.

ESRB je informovaný o makroprudenciálnych opatreniach prijímaných vnútroštátnymi orgánmi a v niektorých prípadoch musí k ich používaniu a/alebo reciprocite vydať svoje stanovisko. V prípade bankového sektora došlo počas sledovaného obdobia vo viacerých členských štátoch k ďalšiemu sprísneniu kapitálových makroprudenciálnych politík. Niektoré opatrenia zamerané na dlžníkov boli naopak zrušené alebo uvoľnené. Bolo prijatých viacero kapitálových opatrení, predovšetkým v súvislosti s proticyklickými kapitálovými rezervami, ktorých cieľom bolo najmä sprísnenie aktuálneho nastavenia makroprudenciálnej politiky. Zavedené boli tiež viaceré opatrenia zamerané na dlžníkov, ktoré však neboli špecificky zamerané na sprísnenie či uvoľnenie nastavenia makroprudenciálnej politiky. Z celkového pohľadu na požiadavky na kapitálové rezervy v rámci EHP vyplýva všeobecný pokles rezerv na krytie systémového rizika od pandémie, ktorý však bol celkovo do značnej miery vykompenzovaný vytváraním proticyklických rezerv podobného rozsahu. V prípade nebankového sektora luxemburská Komisia pre dohľad nad finančným sektorom a írska centrálna banka oznámili zavedenie limitov pákového efektu v súlade s článkom 25 ods. 3 smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (Alternative Investment Fund Managers Directive – AIFMD). Ide o jeden z mála makroprudenciálnych nástrojov, ktoré majú orgány k dispozícii na riešenie systémových slabín nebankových subjektov. ESRB bol o týchto opatreniach informovaný v predchádzajúcom sledovanom období.

ESRB si plnil svoje povinnosti, pokiaľ ide o podávanie správ a demokratickú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu a verejnosti. Predsedníčka ESRB sa 4. decembra 2024 zúčastnila na verejnom vypočutí vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON). Zúčastnila sa tiež na dvoch dôverných stretnutiach s predsedníčkou a podpredsedami výboru ECON, na ktorých sa diskutovalo o rizikách ohrozujúcich finančnú stabilitu. Prvý podpredseda ESRB sa 20. februára 2025 zúčastnil na vypočutí vo výbore ECON, na ktorom sa diskutovalo o strategickom poradenstve v súvislosti s budúcnosťou ESRB. V rámci svojej zodpovednosti voči verejnosti ESRB v júli 2024 zverejnil výročnú správu za rok 2023. ESRB tiež prispel k programu hodnotenia finančného sektora eurozóny vydanému Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorý prebiehal v októbri 2024 a vo februári – marci 2025. MMF adresoval ESRB viacero odporúčaní. Generálna rada ESRB požiadala skupinu na vysokej úrovni poverenú revíziou ESRB, aby v rámci druhej revízie nariadenia o ESRB poskytla strategické poradenstvo v súvislosti s budúcnosťou ESRB. V decembri 2024 skupina zverejnila príslušnú správu, ktorá bola následne predložená Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie.