Predslov

Je pre mňa potešením predložiť vám pätnástu výročnú správu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorá hodnotí obdobie od 1. apríla 2025 do 31. marca 2026. ESRB má zákonnú povinnosť vypracovať túto správu v záujme transparentnosti a zodpovednosti. Správa opisuje, ako ESRB plní svoj mandát identifikovať a zmierňovať systémové riziká pre finančnú stabilitu v Európskej únii a podávať správy o svojej činnosti Európskemu parlamentu, Rade Európskej únie a širšej verejnosti.

Globálne prostredie sa počas sledovaného obdobia vyznačovalo mimoriadnou neistotou. Makrofinančné podmienky v Európskej únii (EÚ) naďalej formovalo geopolitické napätie, obnovené obchodné napätie a zvýšená neistota v súvislosti s politickými opatreniami. Európske hospodárstvo a jeho finančný systém však napriek týmto výzvam preukázali svoju odolnosť. Zachovanie tejto odolnosti má zásadný význam, keďže riziká ohrozujúce finančnú stabilitu zostávajú zvýšené. ESRB sa zameral na dva kľúčové faktory, ktoré by túto odolnosť mohli podstatne ohroziť, a to makroekonomické riziko a trhové riziko.

Kroky prijaté v nadväznosti na správu skupiny na vysokej úrovni pre hodnotenie ESRB boli počas sledovaného obdobia kľúčovým míľnikom. V júni 2025 sa generálna rada ESRB rozhodla prejsť na holistickejšie posudzovanie rizík a zdrojov zraniteľnosti a presadzovať celosystémový prístup k makroprudenciálnej politike. To znamenalo zamerať sa na samotné subjekty, ako aj na všetky činnosti, ktoré sú kľúčové pre finančnú stabilitu. Táto zmena prístupu zahŕňa vývoj celosystémového rámca záťažového testovania typu zhora nadol a prepojenie analýzy makroprudenciálneho nastavenia s pravidelnými hodnoteniami ESRB.

ESRB zverejnil správu o kryptoaktívach a decentralizovaných financiách a ich dôsledkoch na finančnú stabilitu. Prijal aj odporúčanie k schémam stablecoinov s viacerými emitentmi v tretích krajinách. Tieto typy systémov majú inherentné slabiny, ktoré vytvárajú jasné riziká pre finančnú stabilitu EÚ. Je preto dôležité, aby na základe tohto nového odporúčania ESRB konali všetky príslušné orgány, ako je Európska komisia, európske orgány dohľadu a vnútroštátne orgány dohľadu.

ESRB pri svojich analýzach rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu uplatňuje medzisektorový a celoúnijný prístup, ako vidieť z niekoľkých ďalších správ ESRB uverejnených počas sledovaného obdobia. Monitor rizík nebankového finančného sprostredkovania EÚ 2025 prináša komplexné celosystémové hodnotenie zdrojov zraniteľnosti v sektore investičných fondov, ktoré poukazuje na zvýšené využívanie pákového efektu, pretrvávajúce likviditné riziko a rastúcu vzájomnú prepojenosť. V dvoch správach ESRB vypracovaných spoločne s ECB – o rizikách pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z prepojení medzi bankami a nebankovým finančným sprostredkovaním a o rizikách vyplývajúcich z geoekonomickej fragmentácie – sa skúma možnosť šírenia šokov naprieč sektormi a hranicami a ako geopolitický vývoj, politická neistota a fragmentácia môžu znásobiť systémové riziko. Okrem toho správa poradného výboru pre vedecké otázky o umelej inteligencii a systémovom riziku prináša perspektívny pohľad nato, ako by technologické zmeny mohli zintenzívniť existujúce zdroje zraniteľnosti alebo vytvoriť nové zdroje systémového rizika.

Činnosť ESRB je postavená na angažovanosti a odborných znalostiach celého radu jednotlivcov z jeho členských inštitúcií, poradných orgánov a sekretariátu ESRB. Chcela by som vyjadriť vďaku mnohým prispievateľom z celej komunity ESRB. Zároveň by som chcela vyjadriť úprimnú vďaku a srdečne sa rozlúčiť s Pablom Hernándezom de Cosom ako predsedom poradného výboru pre technické otázky. Chcela by som tiež poďakovať Máriovi Centenovi, guvernérovi Banco de Portugal, a Josému Manuelovi Campaovi, predsedovi Európskeho orgánu pre bankovníctvo, za ich prínos k práci generálnej rady a riadiaceho výboru. Na záver by som chcela vyjadriť vďaku prezidentovi De Nederlandsche Bank Klaasovi Knotovi za jeho cennú podporu a angažovanosť ako člena generálnej rady.

Christine Lagardová
predsedníčka Európskeho výboru pre systémové riziká

Zhrnutie

Táto výročná správa hodnotí obdobie od 1. apríla 2025 do 31. marca 2026.

Počas tohto obdobia Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) vykonával svoje pravidelné činnosti, v rámci ktorých identifikoval a posudzoval zdroje zraniteľnosti a riziká ohrozujúce finančnú stabilitu.

Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v EÚ zostali zvýšené počas celého roka 2025 až do začiatku roka 2026, avšak finančný systém ako celok preukázal svoju odolnosť. Počas sledovaného obdobia bolo prostredie finančnej stability v EÚ formované vysoko neistým vonkajším prostredím, pričom na finančné trhy a hospodárstvo vplývali obchodné konflikty a geopolitické napätie. Hoci urovnanie niektorých obchodných sporov a uzavretie nových obchodných dohôd pomohlo zmierniť politickú neistotu v druhom polroku 2025, obnovené geopolitické napätie na Blízkom východe začiatkom roka 2026 zintenzívnilo riziká spomalenia hospodárskeho rastu. Napriek nepriaznivým globálnym vplyvom zostali finančné a hospodárske podmienky v EÚ celkovo pomerne stabilné. To podporilo domácnosti a podnikové súvahy na agregátnej úrovni a viedlo k obmedzeným úverovým stratám dobre kapitalizovaného a ziskového bankového systému. Nebankové finančné inštitúcie dokázali absorbovať volatilitu trhu a kľúčové finančné infraštruktúry naďalej fungovali hladko, a to aj napriek zvýšeným kybernetickým a geopolitickým rizikám. Napriek tomu, že táto odolnosť finančného systému zdôrazňuje výhody posilnených pokrízových regulačných rámcov, je naďalej nevyhnutné pozorne monitorovať koncentrované expozície (napr. voči konkrétnym sektorom, triedam aktív a trhom financovania), trhové riziká a likviditné riziká a možnosť náhlych zmien ochoty podstupovať riziká.

V nasledujúcom období by finančnú stabilitu zintenzívnením existujúcich zdrojov zraniteľnosti mohlo ohroziť niekoľko nepriaznivých scenárov. Eskalácia konfliktov na Blízkom východe alebo zhoršujúci sa globálny rizikový sentiment by mohli vyvolať prudké a neriadené korekcie trhu, ktoré sa môžu prostredníctvom slabšej dôvery a vyšších nákladov na financovanie preniesť do reálnej ekonomiky. Tlaky prameniace z vyšších cien komodít a vznikajúcej fragmentácie dodávateľského reťazca ku koncu sledovaného obdobia opäť zdôraznili citlivosť finančného systému na globálne otrasy a riziko náhleho precenenia na finančných trhoch a inflačných očakávaní. Finančné inštitúcie by mohli čeliť väčším obmedzeniam financovania a likvidity, čiastočne v dôsledku ďalšieho potenciálneho precenenia úrokových sadzieb, ako aj šírenia účinkov do iných krajín a sektorov. Tlmené strednodobé vyhliadky rastu, zvýšený verejný dlh v niektorých členských štátoch EÚ a rastúce výdavky súvisiace s bezpečnosťou zároveň obmedzujú rozpočtový manévrovací priestor a zvyšujú obavy o udržateľnosť dlhu. Okrem toho by kybernetické riziká mohli podstatne narušiť kritickú finančnú infraštruktúru a prevádzkovú kontinuitu. Riziká ohrozujúce makrofinančný výhľad sú úzko spojené so zdrojmi zraniteľnosti vo finančnom sektore, ktoré by sa mohli vzájomne znásobovať a zvyšovať celkové systémové riziko.

V roku 2025 ESRB naďalej monitoroval riziká prameniace zo sektora nebankového finančného sprostredkovania. V monitore rizík EÚ pre nebankové finančné sprostredkovanie z roku 2025 boli zdôraznené rastúce cyklické a štrukturálne slabiny, pretrvávajúce systémové likviditné riziko, zvýšené využívanie pákového efektu a vzájomná prepojenosť v častiach sektora nebankového finančného sprostredkovania, rastúca koncentrácia expozícií a cezhraničné prepojenia.^[1] Identifikované boli prostredníctvom hĺbkových analýz vzájomných závislostí medzi súkromnými finančnými trhmi a bankovým sektorom, pákového efektu hedžových fondov, realitných investičných fondov a kaptívnych finančných inštitúcií, ako aj v rámci aktuálnej činnosti v spojitosti s nedávnymi epizódami napätia na trhu, reformami dôchodkových systémov a syntetickou sekuritizáciou.

V tom istom roku ESRB pokračoval vo vývoji svojho súboru nástrojov na celosystémové záťažové testovanie. Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy poskytol nepriaznivé scenáre sektorových záťažových testov, konkrétne usmernenia pre záťažové testovanie fondov peňažného trhu v roku 2025 a záťažový test centrálnej protistrany v roku 2026. Tieto nepriaznivé scenáre zachytávajú krajné riziká vyplývajúce zo zvýšeného geopolitického napätia, šokov cien komodít a inflácie, náhlych korekcií cien aktív a súvisiacich tlakov na likviditu. ESRB sa zároveň rozhodol vytvoriť pre finančný systém EÚ nástroj na záťažové testovanie zhora nadol, ako nadstavbu modelu ECB Interconnected System-wide stress test Analytics (ISA). Tento nástroj sa bude používať na hodnotenie mechanizmov zosilňovania vplyvu, v rámci odvetví aj medzi nimi v rámci spoločných scenárov, a na podporu častejších a flexibilnejších celosystémových hodnotení rizík.

ESRB pokračoval aj v práci na viacerých dôležitých medzisektorových a cezhraničných politických témach. Generálna rada v júni 2025 zdôraznila význam celosystémovej perspektívy pri plnení mandátu ESRB vykonávať makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ, a tým prispievať k prevencii systémových rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu alebo k ich zmierňovaniu.^[2],[3]

Jedným z cieľov ESRB je pomôcť riešiť kumuláciu zdrojov zraniteľnosti a rizík ohrozujúcich európsky finančný systém ako celok. Na tento účel sa ESRB naďalej aktívne zapájal do činnosti dvoch celoeurópskych skupín zriadených na riešenie zraniteľnosti súvisiacej s kybernetickými technológiami, ktoré by mohli ohroziť finančný systém. Zlepšil a zdokonalil aj svoj model rastu pri riziku, ktorý je súčasťou súboru nástrojov na hodnotenie makroprudenciálneho postavenia jeho členov.

V súlade s aktivitným prístupom k svojej činnosti sa ESRB počas sledovaného obdobia zaoberal aj rôznymi témami zameranými na posilnenie regulačného rámca, tak z celosystémového hľadiska, ako aj z hľadiska jednotlivých odvetví. Pokiaľ ide o témy sekuritizácie a kryptoaktív, zdôraznil svoje obavy v súvislosti s návrhom Európskej komisie umožniť poisťovniam/zaisťovniam poskytovať nefinancované záruky v rámci jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej syntetickej sekuritizácie. Vydal aj odporúčanie týkajúce sa schém stablecoinov viacerých emitentov z tretích krajín, v ktorom vyzval Komisiu, aby tieto systémy nepovažovala za prípustné podľa súčasného^[4] rámca MiCAR alebo aby v opačnom prípade navrhla primerané záruky na zmiernenie rizík pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z takýchto systémov. Pokiaľ ide o tému centrálneho zúčtovania, ESRB odpovedal na dve konzultácie ESMA. V prvom prípade, pokiaľ ide o zúčtovacie prahové hodnoty, podporil všeobecný prístup ESMA k rekalibrácii zúčtovacích prahových hodnôt a uvítal štruktúrovaný prístup založený na údajoch, ktorý je základom konzultácie. V druhom prípade, pokiaľ ide o požiadavky na transparentnosť marží, podporil zvýšenie transparentnosti v celom zúčtovacom reťazci. ESRB okrem toho poskytoval Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov poradenstvo týkajúce sa usmernení o právomociach v oblasti dohľadu na nápravu nedostatkov v oblasti likvidity. Analyzoval tiež možnosť stanovenia dlžníckych ukazovateľov pre trh s komerčnými nehnuteľnosťami prostredníctvom troch možných nástrojov, konkrétne: i) ukazovateľa príjmovej záťaže na úrovni podniku, ktorého cieľom je určiť schopnosť dlžníka splácať dlh, ii) ukazovateľa finančnej záťaže na úrovni podniku, ktorý by mohol obmedziť nadmerné využívanie pákového efektu, a iii) ukazovateľa kolaterálovej záťaže, napr. vo forme limitov pomeru výšky úveru k hodnote kolaterálu (loan-to-value – LTV).^[5]

ESRB naďalej plnil monitorovaciu úlohu pri posudzovaní makroprudenciálnych opatrení prijatých vnútroštátnymi orgánmi, pričom v niektorých prípadoch poskytol svoje stanovisko k ich využívaniu a/alebo reciprocite. V bankovom sektore viedli kapitálové opatrenia v priemere k prísnejšiemu makroprudenciálnemu postoju vo viacerých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý bol spôsobený najmä zvýšením mier proticyklickej kapitálovej rezervy. V prípade iných opatrení je situácia diferencovanejšia, pričom niektoré krajiny svoj postoj uvoľnili a iné sprísnili. Zavedené boli tiež viaceré opatrenia zamerané na dlžníkov, ktoré však neboli špecificky zamerané na sprísnenie či uvoľnenie nastavenia makroprudenciálnej politiky. Pri pohľade na požiadavky na kapitálové rezervy v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru vidieť všeobecný pokles rezerv na krytie systémového rizika od pandémie, ktorý však bol celkovo do značnej miery vyvážený tvorbou proticyklických kapitálových rezerv podobného rozsahu.

ESRB si plnil svoju povinnosť zodpovedať sa a podávať správy Európskemu parlamentu a verejnosti. Predsedníčka ESRB sa 3. decembra 2025 zúčastnila na verejnom vypočutí vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON). Zúčastnila sa tiež na dvoch dôverných stretnutiach s predsedom a podpredsedom výboru ECON, na ktorých sa diskutovalo o rizikách ohrozujúcich finančnú stabilitu. Okrem toho vedúci a zástupca vedúceho sekretariátu ESRB počas sledovaného obdobia vystúpili v Európskom parlamente na troch tematických verejných vypočutiach. V rámci svojej zodpovednosti voči verejnosti ESRB v júli 2025 zverejnil svoju výročnú správu za rok 2024.

Tiráž